martes, 10 de julio de 2012

Bigrafia de Roque Centurión Miranda.


ROQUE CENTURIÓN MIRANDA.

Heñói 15 jasypoapy 1900-pe, Karapeguápe, isy Francisca Miranda ha ha’e onohẽ ichugui ijepokuaa. Ou oñemoarandu Paraguaýpe Colegio Nacional de la Capital-pe, oha’ã Club Guaranípe ha oike Selección Nacional-pe; jepéramo ohai arandu mbo’ehaope ğuarã hemiandutee oĩ ñoha’anga rehe ha oñeme’ẽ chupe beca oho hağua oñemoarandu Europa, upérõ Tendota Eligio Ayala.
Félix Fernández ndive heta ary oiko asy hembiapokuéra rapykuéri heta jey ndojehecharamói. Oñepyrũvo ñorãirõ Chaco-pe ha’e oho avei oipysyrõ nane retã, umíva apytépe ohai hembiapokuéra ohendukáva iñangirũnguérape ome’ẽvo ichupekuéra py’aguasu ñorãirõme ğuarã.
Opávo ñorãirõ ojevy Paraguaýpe ha omba’apo Julio Correa ndive ñoha’anga guaraníme ha upéicha ohechauka hembiapo hérava “Tuju” ojehaíva guaraníme. Omoheñói Josefina Plá ndive pukoe oikuaauka hağua tembiapo naiñapysẽiva.
Revolución 1947 mboyve iñirũnguéra ñe’ẽpapára ndive ojapo ñoha’anga peteĩ tendápe upe oñembotýva’ekuépe, upévare ary 1950-pe heta omba’apo rire omoheñói “Escuela Municipal de arte Escénico de Asunción” ikatuhağuáicha oñehekombo’e maymáva ohayhu añetéva ñoha’anga. Omba’apo Jacinto Herrera ndiveha hemimbo’ekue ha’e Ernesto Báez.
Arturo Alcina he’i hese omanohague iñemitỹngue omono’õ mboyve; omano 31 jasyteĩ 1960-pe, Karapeguápe.
Ko’áğa hérape Karapeguápe ojejapóma avei Escuela de Teatro ha ita’ýra Roque Centurión Miranda ha hemiarirõ Noelia Anahi Centurión, oikóva hikuéi Buenos Aires-pe ohapykueho hembiapo ojapóvo hikuéi ñoha’anga, ñe’ẽpoty ha oikuaauka avei pukoe rupi.
Hembiapo apytépe oĩ “Tuju”, “Episodios Chaqueños”, “Desheredados”, “Che tapỹi”, “La vida comienza mañana”, “Aquí no ha pasado nada”.
 
Ohai Prof. Dra. Matilde Galeano de Aguiar.

No hay comentarios:

Publicar un comentario