domingo, 16 de septiembre de 2012

Pohã Ñana, mba’éichapa ojeipuru


POHÃ ÑAÑA: MBA’ÉICHAPA IKATU JEPORU


Ikatu oje’u yguápe, tererépe, ka'aýpe, té (infusión), macerado, enserenado, horchata, ñandyry (en forma de aceite, zumo, baño, compresa, gárgara e inhalación).
Ygua: péva ikatu jajapo pohã rogue, poty, ra'yi, pohá pire, térá, hapokuégui. Pévarã ikatu oñembopupu y, ojepoi ipype pohã, opupu’imi ha ojeheja ho’ysã ojey'u hağua yguáramo. Ikatúnte avei oñemoĩ y ro’ysãme, upevarã ojejoso porã pohã ha ojeheja michĩme hykuesẽ ha upéi ikatúma oñemboy’u. Pohã y guarã ojejohéi porãva’erã, ikatu oguereko mymbachu’i ñanembohasýva (larvas, bacterias, hongos).
Terere: ha’e pe ñane retãme oñemboy’uvéva. Ojejapo y ro’ysã rehe, oñemoĩ ipype pohã ro’ysã josopyre. Ikatu guampa-pe, oñemoĩ ka’a ha ojeítykua y ro’ysã oguerekóva pohã rykue.
Ka’ay: pevarã katu oñembopupu y. Oñemoĩ pype pohã opáichagua, natekotevẽi pohã jejoso, ytaku omohykuesẽ chupe. Oñemoĩ ka’a ka’yguápe, ojeitykua hi’ári ha ikatúma oñemboy’u. Oĩ hoy’úva opaite ára hakuvéramo jepe, ndoka’ay’úiramo ipirevai térã iñakãrasy.
Té: péva ha’e peteĩ ygua ojapopyréva pohã poty, ra’ỹi, hapo térã hakãgui. Ko’ã pohã oñemoĩ peteĩ mba’yrúpe y rehe, oñembopupu, ojey’u haku rehe, térã ho’ysambyre. Ikatu oñemokamby  ha oñemohe’ẽ.
Macerado: pohã ojejoso ha oñemoĩ  y ro’ysãme, opytu’u poteĩ aravo ojey’u hağua.
Enserenado: péva ojeheja okápe peteĩ mba’yru ári ikatuhağuáicha oguapy pohãre ysapy. Hetáichagua pohãre ikatu ojejapo enserenado. Ikatu ojeheja okápe te, yvarykue, macerado térá ambue. Oje’e kóichagua pohã pya’eveha ñanemonguera.

Horchata: ha’e pohã ojejapóva pohã josopyre oñembopupúva, ojeporu pohã akãnundu guasúpe, mbiru’a térã sarampión osẽ hağua okagotyo, ñande pirére ani ombyai ñande retepy, upéva katuete ñanemoakãnundu. Horchátape: oñemoĩ: sandia, andai ha merõ ra’ỹi, avei semilla de lino, perdudilla blanca ha amba’y rogue, naranja pire ha ikatu oñemohe’ẽ eírape térã asukápe.
Alcoholaturo: péva ha’e pohã ojejosóva ha oñemoĩ alcohol térã káñape, hykuesẽ rire
ojeporu ojeipychy hağua hasyhápe (tetyma, jyva térã ambue hendápe).
Baño de asiento: ojejapo pohã rykue tuicha porã, ikatu oñembopupu térã y ro’ysãmente, oñemoĩ peteĩ ña’ẽme ojeguapy hağua ipype pa aravo’i, hyeguasúva ndojapóiva’erã.
Gárgara: oñembopupu pohã ha oñemboro’ysãvy, ojejuruhéi pyharevete térã pyhare ojeke mboyve, hi’ariete ndojekaruvéimava’erã mba’eve.
Inhalación: oñembopupu pohã, otĩmbo pohã ryakuã. Péva oñehetũva’erã opupu aja. Ikatu ojejaho’i pe máva akã ani hağua pe tĩmbo oho ambue tendápe.
ohai Matilde Galeano

Francisco Martin Barrios



FRANCISCO MARTIN BARRIOS
Heñoiva’ekue San Juan Bautista, Misiones-pe 1893. Ipehẽngue ha’ekuri Agustin Pío Barrios ojeheróva Mangore, Héctor ha Rómulo, itúva Doroteo Barrios argentina-ygua, isy kuñakarai Martina Ferreira paraguáigua.
Agustín ndive oikuaa ñane retã pukukue, ha avei Europa ha tetã América-ygua avei, ojevy ha teatro Granados (omopu’ãva’ekue Teodoro Marti, España-ygua) ha Belvedere-pe ojehecha 1924-me ojapo ñoha’anga “Tupãsy Ka’akupe”, ha “Karai Octubre”,nda’éiva katuete comedia, ha’e revista omembe’úva ñande rekotee, jehasa’asy oĩva ñane retãme ipype ojapo ñoha’angahárarõ Zoraida Barrios ha’éva primera actriz, upéi ohai avei “Sinforosa” ha “Mboriahu ha Tesay”, revolución “saco mbyky ha saco pukurõguare”ojehecháva, upéichavérõ jepe oñemomba’eguasu hembiapo; oho ñane retãpýre Villarrica, Ka’asapa, Encarnación ha Concepción-pe ohechaukahápe ñoha’anga ohaíva’ekue “La chispa robada”, ñe’ehaipyre rupi oñemomba’eguasu  hembiapo omohypy’ũ jeýva ñoha’anga ñane retã rehegua.
Agustín ha Francisco ihemiandukuaareko, bohemio oje’e ichupe castellano-pe, omoñepyrũ tembiapo ha upéi okañy, ojehekáva ichupekuéra ha katuete oĩ ndaje Rio de Janeiro-pe.
Oĩ he’íva Julio Correa omoñepỹrũhague ñoha’anga Guarani, ikatu ha’e omohenda porãve ñoha’anga retepy, áğa katu Barrios upe ñoha’anga ohai ypýva’ekue Guaraníme, upéi oho omba’apo hağuáicha Brasil-pe ary 1925-pe ha opyta oñemohenda Rio de Janeiro-pe. Omano rire opyta tesaráipe.
Ohecharamóva Ñane ñe’ẽ Guarani, ohai ñe’ẽpoty ha omoñepyrũ ñoha’anga Guaraníme, omoirũ ichupe Rigoberto Fontao Meza ha Félix Fernandez.
Hembiapo: “Mboriahu ha tesay”, “Karai Octubre”, “Sinforosa”, “Tupãsy Ka’akupe”, “La Chispa Robada”, “Mariscal López”. Omano ary 1960-pe.
ohai Matilde Galeano

Mario Halley Mora



MARIO HALLEY MORA
 Heñói Coronel Oviedo, 1926-pe. Omenda Zunilda Merlo rehe. Ñoha’anga, mombe’u, ha ñe’ẽpotyhára. Ohai haimete 50 tembiapo ñoha’angápe ğuarã ha omyasãi 26 aranduka ñoha’anga ha mombe’u rehegua. Hembiapo ñoha’angápe ğuarã apytépe oĩ: “Testigo falso”, “El juego del tiempo”, “Magdalena Servín”, “Interrogante”, “Un rostro para Ana”, “La Madama”, “El comisario del Valle Lorito”, “Los hombres de Celina”, “Memoria adentro” ha hetave.
Oĩrõguare Tendotáramo Stroessner ha’e omyakã ñe’ẽhaipyre “Patria”, ary 1950 rupi ohai ñoha’anga oñehendúva pukoe rupi “Radio Teatro” oñembohéra ha ani hağua ojeikuaa mávapa ojehai ha’e voi oñembohéra Alex, katuete ohai guarani ha castellano-pe.
Ary 1956-pe ohai ñoha’anga “En busca de María” ojehecharamóva Teatro Municipal-pe ha avei ojegueraháva okaraháre. Ndaipóri hembiapo apytépe ñoha’anga rehegua ojekuaa’ỹva; ohai avei peteĩ zarzuela hérava “Loma Taruma”, ojehaíva mokõi ñe’ẽme ha omopumbasýva Florentín Giménez.
Ernesto Báez ha’éva sambyhyhára ñoha’anga rehegua ha iñirũva, ha’e omano guive avei ndohaivéi; hesegua omobe’u Mario ndaje ha’e heñóirõguare memby pokõiha ha isy naikambyvéima, upérõ avei Ernesto sy imembyramo ha ndaje omokambu avei Mario-pe upévare Ernesto he’i jepi ha’ekuéra ojoyke’yha “Hermanos de leche-ramo”.
Ambue mombe’urãme he’i aipo ohohague peteĩ ñoha’anga Ernesto Báez mba’évape ha opávo Mario he’i ohecháva’ekue ipohýiha ha upémarõ Ernesto he’i chupe ndekatupyrýramo ehai peteĩ iporãvéva ha upémarõ ahai “En busca de María” ha Ernesto ohechauka Teatro Municipal-pe ha oje’e chupe upe rire “heñói peteĩ ñoha’anga haihára pyahu”.
Ndoipy’apýi chupe oñe’ẽramo castellano térã guaraníme añónte, oipy’apy chupe toñeikumby porã pe he’iséva ojeipuru’ỹre ñe’ẽruru; hembiapo ohai ojesareko rire umi mba’e oikóva rehe akóinte oikoha rupi. Mario Halley Mora araka’eve ndojejapói.
Ary 2000-pe hembiapo hérava “Cita en el San Roque” oñeme’ẽ chupe “Premio Nacional de Literatura”. Omano Paraguaýpe ary 2003-pe.
ohai Matilde Galeano

Alcibiades Gonzalez Delvalle



ALCIBIADES GONZÁLEZ DELVALLE
 Heñói 10 jasypokõi 1936, Ñembýpe. Ohai ñe’ẽhaipyre, ñoha’anga ha mombe’úpe ğuarã. Katuete hembiapópe ojehechakuaa tavarandu ha tembiasa Paraguái rehegua, ohaikuaa guarani ha castellano-pe.
Ñoha’anga apytépe ko’ãva umi ojehecharamovéva: “Perurima”, “Hay tiempo para llorar” ha “El grito del Luisón” ha tembiasa rehegua umi ojehecharamovéva ha’e: “Procesados del 70”, “Elisa”, “San Fernando” heta jey ndojehejáiva ojehechauka oñe’ẽhaguére pu’akakuéra rehe. Ohai avei “Nuestros años grises” ha “Función patronal”.
Omopyendáva’ekue Sindicato de Periodistas del Paraguay, péichape oñeme’ẽ chupe “Premio Antorcha de la Libertad”. Avei ojapo zarzuela ha comedia musical: “Reseda”, “La leyenda del Urutau”, “Naranjera”, “Ribereña”, “El delegado”, “Cañaveral”, “La morena del trigal”, “La canción del amor” ha omoĩ chupe pumbasy Neneco Norton ha Florentín Giménez ojapo “San Juan dice que sí”, ojekuaa Alcibiades González Delvalle-pe ñoha’angahaihára iñapañuãivéva, Stroessner poguýpe heta jey oho ka’irãime he’ívare hembiapópe ha upeichavérõ ohai jey jey umi ñane retã jehasa asy ha’e ohecháva rehe.
Ary 1975-pe ñoha’anga San Fernando, Alcibiades rembiapokue ojehechaukáva’erãkuri Teatro Municipal-pe ha katu “orden superior” omboyke, upe tembiapo oñe’ẽhaguére Stroessner dictadura rehe; ikatu ja’e ñane rembiasa pukukue ñoha’anga ndojehechaporãiha Tendotakuéra rehe, ha’égui peteĩ pa’ũ ikatuha rupi oñemyasãi akãreñói ha oñemombáy ñane retãguáme opu’ã hağua Tendota rehe.
Ohai Matilde Galeano

Rudi Torga-Gabino Ruíz Díaz Torales



GABINO RUÍZ DÍAZ TORALES. (RUDI TORGA)
Heñói San Lorenzo, 19 jasykõi 1938-pe. Itúva Lázaro Ruíz Díaz ha isy Cecilia Purificación Torales. Oñembokatupyry ñoha’angápe “Escuela Municipal de Arte Escénico Roque Centurión Miranda”. Ñoha’angahára ha sambyhyhára Compañía de Teatro Popular de Vanguardia-pe.
Omopyenda ha oisambyhy Teatro Estudio Libre oĩva Programa de Acción Cultural Comunitaria de Misión de Amistad; avei oĩ Autores Paraguayos Asociados (APA)-pe. Avei oĩ Centro Paraguayo de Teatro-pe ha Sociedad de Escritores del Paraguay-pe avei. Haimete opavave iñe’ẽpoty ohaíva’ekue oñemopumbasy.
Omotenonde kuri avei Dirección General de Educación y Apoyo Cultural del Viceministerio de Cultura.
Hembiapokuéra apytépe oĩ: “Antología poética de Carlos Miguel Giménez”, “Antología Poética de José Luis Apleyard”, “Hombre tigre” ojapóva’ekue grabación-pe pukoépe ğuarã.
“Antología de las mejores poesías en guarani”, “Antología del teatro clásico en guarani”, “Poesía de Teodoro S. Mongelós”
Ohai Matilde Galeano