SOPA
PARAGUAYA
Oñemombe’u niko Don Carlos Antonio López
oipepirũva’kue hógape peteĩ Karai pytagua okaru hağua hendive ha ojerure
ojejapo hağua chupe “crema de maíz”, kuñakarai ojapóva tembi’u ndaje hesaho
ambue mba’ére ha upe jave tembi’u hykupáva opytã hatã nunga peteĩ
polenta-vaicha. Omoĩvo mesa ári oje’u hağuáicha, Karai oñeipepirũva he’i upéva
ndaha’éiha peteĩ sopa; katu Don Carlos ombohovake he’ívo: kóva ha’e Sopa
Paraguaya.
Oñeikotevẽva
ü 800 grs avatiku’i
ü 500 grs sevói (oñemongu’ipáva)
ü 300 grs ñany térã ñandyry
ü 6 ryguasurupi’a
ü 200 ml kamby
ü 500 grs kesu Paraguái
ü
Juky
(sapy’a oĩ oipurúva avei asuka michĩmi)
Mba’éichapa ojejapo
Oñembyakúva’erã ñandy térã
ñandyry ha pype ojýva’erã sevói hykupa peve, oñemoĩ chupe juky, ojeipe’a
tatágui ha ojehejáva’erã oñemboho’ysã.
Ko ñembojehe’ápe
oñemoĩva’erã ryguasu rupi’a peteĩ teĩme, upéi kesu ojeipotaháicha ha kamby,
ko’ãva oñembojehe’ávo oñondivepa peteĩ kuimbéndi.
Oñemoĩva’erã avatiku’i
pype ha avei kamby, ndahykupáiva’erã katu ndahatãiva’erã avei.
Oñemoĩsevérõ kesu, ikatúnte
avei.
Peteĩ tembipurúpe oñemonáva’erã ñandy ha pype ñamoĩ
ñambosako’íva, ñamoĩ tatápe 40 térã 50 aravo’i peve, ñağuenohẽ chugui, ha
ikatúma ja’u.
CHIPA
GUASU
Chipa Guasu ningo mbujape
peteĩ ojejapóva avatikýgui, ha oñembojýva kosina (térã tatakuápe); oĩ umi 70
chipa ojekuaáva apytépe, Paraguay rembi’u yma.
Hetemi ko tembi’u ha
katuetei nunga oje’u péicha ku “so’ombichy” ykére (jotopa guasuha rupi ỹrõ
jotopa ogapygua ndive oje’uhápe opaichagua vaka ha kure ro’o, chorizo ha
mbusia).Opavave tembi’u paraguáicha heta proteína oreko.
Moõguipa ou héra:
“Chipa guasu” ou mokõi ñe’ẽgui.
Peteĩha, “chipa”, oheróva heta mbujape ojejapóva avatígui ha ojeporúva tembi’u
“týra” ramo; ko ñe’ẽ guarani ojeporu oñembohéra hag̃ua tembi’u oje’úva “kojói”,
kamby térã café ndive ỹrõ katu oñembosako’íva oje’u potávo oimehaichagua
tembi’u ndive. Mokõiha ñe’ẽ ojeporúva oñembohéra hag̃ua katu “guasu”,
Castellano-pe he’iséva “grande” ; he’ise aipórõ “chipa guasu” ha’ehahína chipa
tuichavéva.
Ambue marandu:
“Chipa guasu” oñembosako’i
“sopa paraguáicha”, katu ojeporu avatiky avatiku’i rãngue.
Oĩ tapicha arandu
ohapykuehóva Paraguái rekoasa he’íva opaite tavaygua rembi’u oñembosako’íva
ogapykuérape pe Ñorairõ Guasu Triple Alianza (Argentina, Brasil ha Uruguay,
1864 guive 1870 peve) renondépe oikova’ekue opa rire, hetaiterei caloría
orekoha, pe ñorairõ guasu ojukaparaiva’ekue Paraguái ñemoñare rapykuerépe
sa’ieterei tembi’u oĩ rupi, ha upévare tembi’ukuéra oreko heta proteína,
ojehecha pype ipokãha tembi’u.
El chipa guasu es uno de
los platos de la gastronomía paraguaya más solicitados y aceptados. Junto con
la Sopa paraguaya constituyen la guarnición más popular que acompañan a la
mayoría de los platos, en especial a las carnes.
No hay fiesta o reunión en
la que no haya un buen plato de chipa guasu. Se acostumbra a comerlo tibio o
caliente, pero se puede comer también una vez frío.
Cuando un extranjero me
pregunta ¿qué es el chipa guasu? es como
un soufle de choclo y queso. Hay quienes lo prefieren consistente, otros más
bien casí líquidos para comerlo con cuchara.
Oñeikotevẽva
ü 1
Kg choclo (maíz en grano) 6-8 mazorcas aprox
ü 1
sevói tuicháva térã 2 michĩ’i
ü Ñandy
térã ñandyry
ü Juky
ü 5
ryguasu rupi’a
ü 1/2
kamby
ü Kesu
Paraguái (350 grs aprox)
Mba’éichapa ojejapo
Oñembopupu sevói, y ha
juky peteĩ mba’yrúpe 10 aravo’i pukukue ha upéi ojeheja upépe ho’ysã hag̃ua. Oñembovu
porã ñandy ovuporã ha morotĩ porã meve ha oñemoĩ pype ryguasu rupi’a peteĩteĩ,
ha avei kesu oñembosa’i pyre, ojepytu’u’ỹre ñembovúgui. Upéi oñemoĩ pype sevói
hi’y reheve ha avei avatiky oñemongu’i pyre, ha avei kamby.
Oñembojehe’a porã
oñondivepa umi mba’e oraháva ha upe rire oñemoĩ peteĩ mba’yru oñemoingéma
hag̃ua kosina (térã katakuápe).
Oñembojy kosina hakuvy
porãvape (200 °C rupi hakuva’erã) peteĩ aravo ha 30 aravo’i rupi.
“Chipa guasu” ikatu avei
oñembosako’i ryguasu rupi’a’ỹme, upéicharamo oñemoĩveva’erã pype kamby.
MBEJU AVEVO/ MESTIZO
Mbeju kóva peteĩ mbujape
aramirõ (kóva polisacárido oĩva hi'upyrãramo ka'avokuérare ha ome'ẽ 70-80% umi
caloría ho'úva yvyporakuéra yvy ape tuichakue javeve), jepémo oñembosako'i
hag̃ua ikatu avei ojeporu ambue hi'upyrã, typyraty mba'e. Ko hi'upy ohechauka
tembi'u paraguái heta caloría oguerekoha.
Oĩ tapicha arandu
ohapykuehóva Paraguái rekoasa he'íva opaite tavaygua rembi'u oñembosako'íva
ogapykuérape pe Ñorairõ Guasu Triple Alianza (Argentina, Brasil ha Uruguay,
1864 guive 1870 peve) renondépe oikova'ekue opa rire, hetaiterei caloría
orekoha, pe ñorairõ guasu ojukaparaiva'ekue Paraguái ñemoñare rapykuerépe
sa'ieterei tembi'u oĩ rupi, ha upévare tembi'ukuéra oreko heta proteína,
ojehecha pype ipokãha tembi'u.
Moõguipa ou héra
Pe téra “mbeju” (ojehaíva
avei “mbeyú” ojeporúramo peteĩva umi guarani taikuéra) ou peteĩ ñe'ẽ ypykuéra
oiko hetaveva'ekue Paraguáipe Colón ou mboyve guive ñe'ẽgui, ha he'ise
“mbujape”.
Guarani ko'ág̃a, Tetã Léi
Guasu rupi, peteĩva Paraguái ñe'ẽ tee; ko tetã “iñe'ẽkõi ha hembikuaa arandu
heta”.
OHAI PROF. DRA. MATILDE GALEANO OLIVERA
No hay comentarios:
Publicar un comentario